FOLKLÓR OSOBNOSTI

Rinaldo Oláh a SĽUK
Rinaldo2Narodil sa 13.januára 1929 vo Zvolenskej Slatine. (Zomrel 1. 6. 2006). Už ako štvorročný hral na husliach a ako desaťročný koncertoval v Národnom dome v Banskej Bystrici. Neskôr absolvoval hudobnú školu vo Zvolene a štipendijný pobyt na pražskom konzervatóriu. Bol neskôr zakladateľom SĽUKu, kde štýlovo nadviazal na tradíciu starých primášov z Podpoľania. Spolupracoval na mnohých pásmach a úpravách ľudových piesní s majstrom Kubánkom. Ako výnimočný slovenský husľový interpret, sólista a koncertný majster SĽUKu precestoval celý svet. Za jeho jedinečné interpretačné majstrovstvo, ktorým obohatil hudobnú kultúru Slovenska, ho nazývali Paganini zo Slatiny. V roku 2000 bol ocenený cenou ministra kultúry SR. Naša spoločnosť mala tú česť osobne sa poznať s týmto velikánom ľudovej hudby, ktorý nás navštevoval v klube S.A.M.C. a Banskej Štiavnici.

Štefan Nosáľ a LÚČNICA
Stefan%20Nosal%20portretUmelecký súbor Lúčnica je kultúrnym reprezentantom Slovenska, ktorý svojim interpretačným majstrovstvom a fantáziou, inšpirovaný slovenskou ľudovou tradíciou, vytvára javiskové štylizované tanečné a spevácke programy na najvyššej profesionálnej a umeleckej úrovni. Zachováva a využíva pritom všetky základné prostriedky a charakteristické prvky slovenskej tradičnej kultúry. Počas jej vyše 62-ročnej histórie (od roku 1948) prešlo jej členskou základňou vyše 2500 mladých ľudí. Lúčnica svojim umením, krásou, mladosťou, poéziou a temperamentom očarila divákov nielen doma, ale aj vo vyše 60-tich štátoch Európy, Ázie, Afriky, Severnej i Južnej Ameriky a Austrálie a na svojich vystúpeniach privítala milióny divákov. Spoločnosť Spectrum ART podporuje súbor ako aj publikáciu “Čarodejník z Lúčnice” o choreografovi Štefanovi Nosáľovi.Spolu sme si pripomenuli aj 80-te narodeniny v Slovenskom národnom divadle.

Juraj Kubánka a SĽUK
Juraj%20Kubanka%20portret%202Narodil sa 31. 10. 1928 Turie pri Žiline. Legendárny slovenský tanečník, choreograf, umelecký vedúci, režisér. Absolvent VŠMU. Pochádza z učiteľskej rodiny, pričom matka Bronislava, bola nestorka vo folklórnom hnutí. Základné školské vzdelanie získal v Liptovských Sliačoch a Ružomberku. Počas štúdia na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol so svojou skupinou Odzemkári (1948-1949) jedným z rozhodujúcich činiteľov, ktorý rozhodol o umeleckom smerovaní súboru Lúčnica. Neskôr, 24. októbra 1949, prešiel do SĽUK-u. Štúdium na VŠMU absolvoval so záverečnou prácou: Povesť o Jánošíkovi a hôrnych chlapcoch (1957). V SĽUK-u pôsobil až do odchodu do dôchodku (1993). Jeho umelecká práca zahŕňa okolo 250 tanečných diel, menších, väčších až celovečerných. Choreografický rukopis a poetika tanečných kompozícii Juraja Kubánku je charakteristická nebývalou priestorovou kresbou, prehodnotením a mierou štylizácie pôvodného materiálu.

Milan Križo
milan_krizoProf. Ing. Milan Križo, DrSc. sa narodil 10. 8. 1928 v Hrochoti. Ako chlapec z dediny vždy miloval krásnu prírodu, dedinských ľudí a ich kultúru.Sám hovorieval: “Keby sa bol od prvej triedy učil, bol by mojim najobľúbenejším predmetom národopis. Lebo mňa čo zaujímalo, bola ľudová pieseň a dianie na Hrochoti. Alebo zvieratá a hlavne kone”. Ako vysokoškolský učiteľ, lesný inžinier, spevák ľudových piesní, rodák zpod Poľany, už niekoľko desaťročí rozveseľuje srdcia ľudí, ktorým učarovala ľudová pieseň. Jeho mohutný a silný hlas znie na mnohých festivlaoch, prehliadkach, podujatiach, no i v rozhlase a v televízii. Naša spoločnosť podporila vydanie monografie o majstrovi Križovi a taktiež vydanie CD, ktoré je výberom toho najlepšieho z jeho nespočetných piesní, ktoré doteraz vyšli na niekoľkých hudboných nosičoch.

Darina Laščiaková
Darina%20LasciakovaDarina Laščiaková sa narodila 23. novembra 1931 v Tvrdošíne na Orave, po absolvovaní hudobnej vedy a národopisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského pracovala ako redaktorka v niekdajšom Československom rozhlase, kde vytvorila množstvo relácií, ktoré mapujú tradičnú slovenskú kultúru. Najznámejší z jej tvorby je cyklus “Hory, ľudia a pieseň”, v ktorom poslucháčom poodkryla život ľudí z horských oblastí Slovenska. Spomienky nacesty za ľudovou piesňou zachytila aj vo svojej publikácii “Život s piesňou”, v ktorej si okrem nich zaspomínala aj na svojich drahých, otca, mamku, ale i súrodencov. V rozhlase nahrala množstvo ľudových piesní, vydala niekoľko hudobných nosičov a absolvovala množstvo koncertov, či už ako sólistka Lúčnice, OĽUNu, alebo iných hudobných telies. Pani Laščiaková bola našim hudobným hosťom na V. hudobnom Tajchu v Banskej Štiavnici.

Anka Šatanová
Satanova_fotoSpeváčka ľudových piesní, známa ako interprétka piesní z Podpoľania, z kadiaľ pochádza. Pôsobila vo folklórnom súbore Detva spievala s ľudovou hudbou Ďatelinka pod vedením Ondreja Molotu, neskôr s ľudovou hudbou Detvanček, dnes pod vedením Jaroslava Hazlingera. Známe sú aj jej nahrávky so štúdiovým orchestrom Slovenského rozhlasu v Banskej bystrici pod vedením Ondreja Mrázika a OĽUNu v Bratislave pod vedením Štefana Molotu a Miroslava Dudíka. Na folklórnej scéne účinkovala často s Vrchárskym orchestrom. Absolvovala mnoho vystúpení doma a v zahraničí a má 2 vlastné, profilové CD albumy a to Milka a Nôty moje najmilšie. Je riaditeľkou FS Poľana pri TU vo Zvolene, je programovou riaditeľkou festivalu Akademický Zvolen, režisérkou programov na festivaloch pod Poľanou v Detve a Očovskej hrudy. Je viceprezidentkou Slovenskej národnej sekcie CIOFF. Spoločenstvo Spectrum ART pozná Anku Šatanovú z vystúpení v Banskej Štiavnici.

Anka Pecníková
PecnikovaNarodila sa 22. 1. 1965 v Banskej Bystrici, rodáčka z Hrochote. Manželka Jána Pecníka, brata Juraja Pecníka. Hronseckú lipovú ratolesť vyhrala ako pätnásťročná v r. 1980, Neskôr pôsobí ako speváčka vo folklórnom súbore Bystrina. od 1981-1988. Od r. 1990 vystupuje ako tanečníčka a speváčka vo folklórnej skupine Hrochoťan. Zároveň od r. 1987 spieva s ľudovou hodbou Juraja Pecníka, nahrala s nimi množstvo CD a účinkovala na mnohých koncertoch.

 

Barbora Palovičová, sólistka Lúčnice
Barbora%20PalovicovaNarodila sa 22. júna 1985 v Banskej Bystrici. Od detstva kráča vo folklórnych šlapajách svojich rodičov, no hlavne otca Jána Paloviča. Už ako malé dievča sa venovala sólovému spevu, tancu aj hre na cimbal. No ľudový spev a tanec jej najviac prirástol k srdcu. Šesť rokov, od r. 1998, pôsobila vo folklórnom súbore Urpín v Banskej Bystrici. Po gymnáziu začala študovať na Ekonomickej univerzite v Bratislave a od roku 2004 je sólistkou umeleckého súboru Lúčnica. V roku 2007 sa zúčastnila súťaže Miss Universe Slovenskej republiky a získala prestížny titul I. vicemiss a divácke ocenenie miss Tip. S ľudovou hudbou Juraja Pecníka a Štefana Molotu si niekoľko krát zaspievala pri nahrávaní CD albumov. Ako hosť svojho otca účinkuje na CD nosičoch Vrchárske podoby 1, 2. Zároveň stále aktívne tancuje v súbore Lúčnica. S Pecníkovcami viackrát vystupovala na rôznych folklórnych podujatiach organizovaných aj spoločnosťou Spectrum ART.

Alexander Nagy a seniori SĽUKu
Alexander%20NagyNarodil sa 14. 12. 1960 v Bratislave začínal ako desaťročný v detskom folklórnom súbore Szöttes u choreografa Jánosa Quittnera. Neskôr pokračoval vo Folklórnom súbore Szöttes, až do chvíle, kedy J. Quittner emigroval do Austrálie, v 1983. Vojenskú službu pretancoval v súbore Dunaj v Komárne. Tancu zostal verný ako profesionálny tanečník – sólista v Podduklianskom umeleckom súbore v Prešove a v tejto činnosti pokračoval aj SĽUK-u (1985-1991). Chvíľu, v rámci umeleckej výpomoci pôsobil aj v Srbskom ľudovom súbore, v Bautzene. Spolupracoval, ako zostavovateľ, na vydaní knihy o J. Kubánkovi Návraty do nenávratna (2005). Založil Občianske združenie Kubánkov sen, 31. 7. 2007. Združenie sa podieľalo, i s ďalšími aktivistami, na výrobe filmu o živote a diele J.Kubánku, k jeho 80-tinám. Alexandre Nagy účinkuje vo folklórnom zoskupení Seniori SĽUK-u, ktoré vystupuje na rôznych folklórnych festivaloch, doma i v zahraničí.

Ján Klimo
Jan_KlimoNarodil sa 11. 6. 1947 v Košiciach. Jankova profesionálna dráha sa začala v roku 1965, kedy ako 18 ročný vstúpil do tanečného súboru SĽUK. Talentovaný elév sa čoskoro vypracoval za sólistu. Exceloval v nezabudnuteľných písmach Juraja Kubánku ako Kuruci, Tatranská zima, Myjavská nálada, Na večierkoch a pod. Počas vojenskej služby pôsobil v súbore Jánošík a neskôr ako choreograf v súbore Poľana. V súbore Mladosť už pracuje ako vedúci súboru tanca, neskôr tak isto v súbore Skaličan a Nivanka. Od Roku 1984 pôsobí ako producent výchovných koncertov pre mládež v Slovkoncerte. Svoje bohaté skúsenosti neskôr odovzdával mladým tanečníkom na bratislavskom konzervatóriu. V SĽUKu pôsobil až do roku 1988. O desať rokov neskôr oživuje tradície pôvodného charakteru SĽUKu, ako umelecký vedúci súboru Kubánkovci. So spoločnosťou Spectrum ART ho viaže hlavne priateľstvo s Jankom Petrenkom, bývalým tanečným kolegom.

Ľubomír Slačka
SlackaNarodil sa 13. augusta 1961 v Ružomberku. Účinkoval v detskom folklórnom súbore Likavka v Likavke. Neskôr študuje na bratislavskom konzervatóriu – odbor ľudový tanec. V rokoch 1976-1991 pôsobil v SĽUKu ako profesionálny tanečník a počas vojenčiny v Brne aj v súbore Jánošík. Zároveň pracuje ako tanečný pedagóg folklórneho súboru Ružinov aq do roku 1996 aj ako repetítor tanečnej zložky SĽUKu. Počas celých osemdesiatych rokov sa podieľal na zhotovení audiozáznamov pre archív Svetozára Stračinu. Neskôr sa tieto nahrávky zužitkovali v rámci cyklu Panoráma ľudovej hudby na vinilových LP platniach. Po smrti majstra Stračinu bol spoluzakladateľom a neskôr správcom občianskeho združenia Spoločnosť Svetozára Stračinu. Združenie organizuje aj medzinárodné stretnutia a koncerty európskych rozhlasových štúdií v súťaži Grand Prix Svetozára Stračinu. Od roku 2004 spoluorganizuje s Alexandrom Nagyom vystúpenia taničníkov-seniorov SĽUKu.

Jana Nagyová
Janka%20NagyovaNarodila sa 24. 6. 1966, v Košiciach. Od roku 1974 začala tancovať v novovzniknutom DFS Železiarik. Po rokoch – FS Železiar. V marci 1983 nastúpila do profesionálneho telesa, Poddukelského Ukrajinského ľudového súboru v Prešove, kde pôsobila do roku 1991, kedy sa odsťahovala do Bratislavy. V roku 2006 nastúpila do folklórneho zoskupenia seniorov SĽUK-u a od júla 2007 pod OZ Kubánkov sen, vystupuje na rôznych folklórnych festivaloch doma i v zahraničí.

 

Andrej Sabo
SaboNarodil sa 22. 6. 1955 v Hanušovciach n. T. Tancovať začal v roku 1967 v amatérskom súbore Oblík v Hanušovciach. Od roku 1973 začal profesionálne tancovať v Poddukelskom ukrajinskom ľudovom súbore v Prešove. V rokoch 1975-1977 počas základnej vojenskej služby pôsobil ako tanečník vo Vojenskom umeleckom súbore Víta Nejedlého v Prahe. Od roku 1977 do 1999 účinkoval ako tanečný sólista v SĽUK-u, s ktorým reprezentoval našu kultúru doma i v zahraničí. Od roku 1999 do 2005 pôsobil ako choreograf, pedagóg v detskom folklórnom súbore Gerulata, ako aj pedagóg v Súkromnej tanečnej škole Viery Sadovskej. Od 2006 účinkuje vo folklórnom zoskupení Seniori SĽUK-u, od júla 2007 pod OZ Kubánkov sen, ktoré vystupuje na rôznych folklórnych festivaloch, doma i v zahraničí.

Ján Tešínsky
TesinskyNarodil sa 11. 3. 1955 v Hanušovciach.Tancovať začal v roku 1969 v amatérskom súbore Oblík. Od roku 1974 začal profesionálne tancovať v Poddukelskom ukrajinskom ľudovom súbore v Prešove. Počas základnej vojenskej služby pôsobil ako tanečník vo Vojenskom umeleckom súbore Víta Nejedlého v Prahe. Od roku 1977 do 1999 účinkoval ako tanečný sólista v SĽUK-u, s ktorým reprezentoval našu kultúru doma i v zahraničí. Počas tanečnej kariéry pôsobil ako asistent choreografa maestrovi Jurajovi Kubánkovi. 1999-2000 – pôsobil ako šéf tanca v SĽUK-u. Spolupracoval s folklórnymi súbormi Račan, Družba v Trenčíne, Ekonóm v Bratislave. Od roku 2005 pôsobí ako pedagóg ľudového tanca na Súkromnom tanečnom konzervatóriu Dušana Nebylu v Trnave. Od 2006 účinkuje vo folklórnom zoskupení Seniori SĽUK-u, od júla 2007 pod OZ Kubánkov sen, ktoré vystupuje na rôznych folklórnych festivaloch, doma i v zahraničí.

Gabriel Pupák
PupakNarodil sa 1. 5. 1973 v Bratislave-Rusovciach. V roku 1987 začal navštevovať folklórny súbor Ružinov, kde posobil až do roku 1991. Od roku1991 sa stal členomtanečnej zložky SLUK-u. Počas tejto doby absolvoval v roku 1994 ZVS vo Velkom Krtíši, kde vo folklórnom súbore Krtíšan pôsobil ako tanečný pedagóg.Profesionalnu tanečnú karieru ukončil v roku 1997.Od 2006 účinkuje vo folklórnom zoskupení Seniori SĽUK-u, od júla 2007 pod OZ Kubánkov sen, ktoré vystupuje na rôznych folklórnychfestivaloch, doma i v zahraničí.

 

Nataša Heseková
HesekovaNarodila sa. 5. 8. 1962 v Martine-Bystričke. Je absolventka Moskovskej tanečnej školy MACHU,a konzervatória v Prahe a v Bratislave. V roku 1980 sa stala členkou tanečného súboru SĽUK-u, neskôr sólistkou, počas tohto obdobia pracovala ako tanečný pedagog v Bratislave na tanečnom konzervatóriu, FS Technik a FS Lipa, po ukončení tanečnej kariéry v roku 2004 pokračovala ako repetítorka, asistentka choreografa, režiséra a inšpicientka v SĽUK-u. Od 2006 účinkuje vo folklórnom zoskupení Seniori SĽUK-u, od júla 2007 pod OZ Kubánkov sen, ktoré vystupuje na rôznych folklórnych festivaloch, doma i vzahraničí.

Adriana Adamíková
AdamikovaV roku 1977 študovala na tanečnom konzervatóriu v Košiciach. Svoje tanečné vzdelanie ukončila v roku 1984 absolutóriom v Bratislave. Hneď ju angažovali do SĽUKU, kde pôsobila 24 rokov ako sólistka. Venuje sa aj kostýmovej tvorbe. Prvé kostýmy pripravila pre divadlo Theátrium v Bratislave. Kostýmové návrhy ďalej realizovala pre Štátnu operu Banská Bystrica, Divadlo Jonáša Záborského v Prešove, Severočeské divadlo opery a baletu v Ústí nad Labem, Dom umenia Piešťany, STV, slovenskej speváčke Kristíne, Miss Slovensko a pre medzinárodný súbor Tamburitzans v Pittsburghu. Od 2006 účinkuje vo folklórnom zoskupení Seniori SĽUK-u, od júla 2007 pod OZ Kubánkov sen, ktoré vystupuje na rôznych folklórnych festivaloch, doma i v zahraničí.

Vladinír Homola
vladim_r%20homolaNarodil sa 10. 3. 1957 v Banskej Bystrici, rodák z Priechoda od 1973 účinkuje s FS z Priechoda a FS Partizán Slovenská Ľupča.Poznáme ho ako jedinečného speváka, fujaristu a tanečníka. Svoje vystúpenia obohacuje jedinečnými tanečnými ciframi a komickými gestami, za čo ho diváci milujú. Spoločnosť Spectrum ART podporila vydanie jeho profilového CD.

 

 

Igor Danihel
MINOLTA DIGITAL CAMERANarodil sa 23. marca 1956 v Martine. Žije vo Zvolene. Vyštudoval národopis a hudobnú vedu na Filizofickej fakulte Univerzity J. Ev. Purkyně v Brne. Viac ako jedno desaťročie bol riaditeľom Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. V súčasnosti je riaditeľom Podpolianskeho osvetového strediska vo Zvolene. Ako tanečník a inštrumentalista bol dlhoročným sólistom folklórneho súboru Marína vo Zvolene, Poľana v Brne, je čestným členom folklórneho súboru Detva. Ako fujarista, píšťalkár a spevák účinkoval s ľudovou hudbou Ďatelinka a Detvanček, v posledných rokoch je sólistom Vrchárskeho orchestra Juraja Pecníka. Igora Danihela sme mali možnosť vidieť na Štiavnických Tajchoch.

Ján Chabada

MINOLTA DIGITAL CAMERA

Narodil sa 21. apríla 1951 v Očovej. Je synom Jána Chabadu – Chovana, ktorý patril do generácie pôvodných tanečníkov zakladajúcich SĽUK. Ján Chabada ml. interpretuje s výnimočnou štýlovosťou tradičné očovské piesne a tance. Účinkuje vo folklórnej skupine Očovan, bol členom folklórneho súboru Marína vo Zvolene, je sólistom spevákom Vrchárskeho orchestra Juraja Pecníka. Jeho vystúpenia sú plné pozitívnej energie a humoru. V “rozkazovačkách” patrí jeho tanečno-spevácky výkon pre divákov i profesionálov k vrcholným číslam predstavení.

Martin Sleziak a Lúčnica
sleziakNarodil sa 11. 3. 1964 v Ružomberku, kde navštevoval ľudovú školu umenia. Neskôr navštevuje konzervatórium v Žiline, hru na husliach u prof. Bohumila Urbana. Od roku 1984 pôsobí v OĽUN-e v Bratislave, neskôr v Slovenskej Filharmóniia Komornej Opere (1988-1990) v Cimbal Quintete (1991-1994) a od roku 1994 do roku 2004 v telese Diabolské husle. Od roku 2004 je primášom zoskupenia Zlaté husle. Orchester Zlaté husle je jednak kmeňovou kapelou súboru Lúčnica, ale sólisti sedemčlenného orchestra Zlaté husle pôsobia aj ako samostatná kapela, ale zároveň sú vedúcimi nástrojových skupín vo veľkom 55 člennom orchestri s rovnomenným názvom. Myšlienka vzniku tohto unikátneho telesa sa zrodila na 55. výročí vzniku Lúčnice, keď sa zišlo množstvo bývalých muzikantov-lúčničiarov. Kvalitu tohto mimoriadneho telesa potvrdzujú mnohé hviezdy (Karvay, Stivín, Jenis, Vargicová, Dvorský, Babjak), ktoré vystupujú spolu s orchestrom na jednom pódiu.

Ján Berky Mrenica ml.
Berky2Je nemenej slávny syn slávneho ľudového husľového virtuóza Jána Berky-Mrenicu st. (1939-2008), ktorý dlhodobo pôsobil hlavne v súbore SĽUK. Spolu s Rinaldom Oláhom potvrdili celému svetu zdedenú muzikálnosť slovenských rómov v krvi. Syn prevzal po svojom otcovi nielen jeho husle, ale aj vedenie orchestra Diabolské husle. V súčasnosti produkuje so svojou kapelou modernú šou, dynamicko-rytmický folklór s prvkami vrcholnej virtuozity a ovládania nástrojov. Častokrát si prizýva zaujímavých hostí ako je Lucie Bílá alebo Sisa Sklovská. Diabolské husle hrajú často spolu s Vrchárskym orchestrom na podujatiach Spectrum ART. V spolupráci so spoločnosťou Spectrum ART vydal CD Diabolské husle LIVE. Ján Berky-Mrenica starší bol čestným hosťom našich folklórnych večerov.

Terchovská muzika bratov Muchovcov
scan0001Tradičná ľudová hudba z Terchovej v podaní Alojza Muchu, Petra Muchu, Františka Muchu, Rudolfa Patrnčiaka a Štefana Muchu je jedinečná nielen zostavou nástrojov (husle, kontra, basička, píšťala, heligónka) ale aj netradičným hudobným prejavom.Takmer rodinná kapela zdedila hudobnosť z generácie na generáciu. V Terchovej snáď nie je rodiny, kde by nebolo muzikanta. Autorská značka “Lojzo Mucha” je zárukou svetovej kvality, lebo ľudovú hudbu bratov Muchovcov poznajú nielen v Európe, ale aj v Ázii, Južnej Amerike i Austrálii. Bratia Muchovci a ich kapela sú častými hosťami na podujatiach Spectrum Art, kde si zahrajú spolu s Vrchárskym orchestrom. Obzvášť Ferko Mucha, kapelník primkol ku spoločnosti Spectrum ART, najmä vďaka jeho záľube v maľovaní. Preslávili ho krajinky, ale najmä portréty osobností spojených s folklórom.

Juraj Bartoš Šuko Baločkári
Bartos_Suko2Autentická ľudová hudba z Čierneho Balogu v podaní cigánskych interpretov-Bartošovcov. Skupina často hráva na folklórnych podujatiach Spectrum ART. Tento netradične tradičný prejav ľudovej hudby, pretavený rómskymi interpretmi do jednoduchého, ale citovo a emocionálne silného zvuku štyroch pôvodných nástrojov a spevu, býva často ozdobou folklórnych podujatí.

 

 

Ondro Molota a Ľudová hudba Ďatelinka
ONDRO-MOLOTAOndrej Molota nar. 15. 07. 1949 vo Fiľakove, počas štúdia na PF v Banskej Bystrici hral na husle v súbore Urpín a neskôr v súbore Mladosť. Legendárny primáš z Podpoľania, ktorý so svojim bratom Štefanom Molotom patria ku špičke vo virtuóznom ovládaní svojich huslí ako primáš a predník ľudovej hudby, napriek svojmu hendikepu (sláčik v ľavej ruke) dosiahol vrcholné majstrovstvo, obdiv a úctu ostatných primášov z Podpoľania. V roku 1971 v dome kultúry A. Sládkoviča v Detve založil Ľudovú hudbu Ďatelinka, ktorá v tomto roku oslávi svoje 40 výročie. Ďatelinka, čiže štvorlístok prvý raz verejne vystupoval na folklórnom festivale v Strážnici. Od začiatku spolupracuje s folklórnym súborom a ženským speváckym telesom Detva.V rámci programu Vrchárska paráda vystupuje v samostatnom vstupe s ostatnými primášmi z Podpoľania. (Molota, Hronček, Harazín, Hazlinger). Spoločnosť Spectrum ART podporila vydanie jeho profilového CD.

Ján Hronček a Ľudová hudba Hrončekovci
Hroncek1Narodil sa 7. 10. 1947 v Lučenci. Je virtuózny primáš Ľudovej hudby – “Hrončekovci” a najvýraznejšia osobnosť dynastie Hrončekovcov z Hriňovej. Učiteľom mu boli legendárny Blažej Paprčka mimoriadne technicky vyspelý predník Ján Berky-Dušan zo Zvolenskej Slatiny. V roku 1970 založil súbor Ľudovej hudby, ktorý v rôznych premenách pôsobí dodnes. Jeho ľudová hudba spolupracuje s mnohými rozhlasovými stanicami a televíznymi štúdiami. Počas svojho pôsobenia získala množstvo ocenení, pričom dobré meno Hrončekovcom robia i synovia Jána Hrončeka už v tretej, či štvrtej generácii. Hrončekovci sú synonymom čistoty prejavu podpolianskeho folklóru.

Jaroslav Harazín
HarazinNarodil sa 24. 4. 1964 vo Zvolene. Patrí medzi neveľkú skupinu podpolianskych primášov. Hral prvé husle najprv 10 rokov v FS Marína Zvolen a neskôr FS Zobor v Nitre, kde sa stal primášom. Počas vojenčiny účinkoval v súbore Jánošík v Brne. Účinkoval postupne v súboroch Hriňovčan, Poľana, Zornička a Vrštek až nakoniec zostal pôsobiť v Ľudovej hudbe Jána Hrončeka ale zároveň tvorí i vlastnú tvorbu v súbore nesúceho jeho meno. Ako známy primáš vystupuje samostatne na festivaloch, ale aj s Vrchárskym orchestrom, hlavne v pásme “Podpolianski primáši” kde nápaditým, ale citlivým spôsobom štylizácie obohacuje tak vlastné umelecké ambície ako aj súčasnú podobu prezentácie hudobného folklóru. Spôsob hry u jednotlivých primášov sa jemne snúbi s doznievaním pôvodných foriem tradície u každého z hráčov, ktorí pochádzajú z hudobne rôznych lokalít Podpoľania. Jaroslav Harazín je častý hosť spoločných podujatí s Vrchárskym orchestrom.

Jaroslav Hazlinger a súbor Detva
Jaroslav%20hazlingerZnámy primáš ľudovej hudby sa narodil 9. 3. 1970 v Detve a do roku 1991 býval v Hriňovej. Jeho talent objavil a rozvíjal hlavne otec, ktorý bol spoluorganizátor súťaže detí v speve “Rozospievaná mlaď”. V roku 1977 si vyspieval svoje prvé miesto a postúpil na okresnú súťaž do Detvy. Neskôr žne úspechy vo všetkých troch vekových kategóriách a doprovod mu robili profesionálne ľudové hudby Jána Hrončeka a Ondreja Molotu. A práve tieto muziky boli neskôr dôvodom túžby hrať na husliach vo vlastnom orchestri ľudových nástrojov. Počas štúdia na SEŠ v Banskej Bystrici účinkoval v súbore Detva a po prijatí na Vysokú školu ekonomickú v Bratislave vo folklórnom súbore Ekonóm. Rodnému kraju zostáva však naďalej verný a to hlavne pôsobením v ĽH Detvanček, alebo súbore Detva. Nahráva spolu s orchestrom viacero CD, pričom hudobný materál je výlučne z regiónu Podpoľania a divácky najžiadanejšie sú práve “rozkazovačky”. Jaroslava Hazlingera sme mali možnosť vidieť aj počuť na Štiavnických Tajchoch.