Tibor Bártfay-doajén skupiny
Narodil sa 12. mája 1922 v Nitre. Je synom známeho sochára Júliusa Bártfaya, ktorého spolu s J. Koniarkom považujú za spoluzakladateľa moderného slovenského sochárstva. Bol žiakom profesora F. Sidlóa na Budapeštianskej akadémii krásnych umení a žiakom profesora K. Pokorného na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Jeho druhovo aj tematicky mnohostranná tvorba zahrňuje portréty, komornú, voľnú i monumentálnu plastiku. Vytvoril okolo 30 pamätníkov, vyše dvetisíc plastík a okolo šesťsto portrétov, množstvo medailí a reliéfov. Venuje sa aj kresbe a tvorbe koláží. Je bezpochyby najvšestrannejším žijúcim slovenským sochárom, ktorý svojim bohémskym spôsobom prekonal aj neprajnú dobu normalizácie. Jeho otvorený postoj k životu je nám všetkým vzorom a preto sme ho s láskou požiadali, aby sa stal doajénom našej spoločnosti.
Ignác Bizmayer
Ignác Bizmayer sa narodil 20. apríla 1922 v Košolnej. Vyrastal na habánskom dvore vo svojej rodnej obci. Študoval na Keramickej škole v Modre a dlhé roky pôsobil ako umelecký vedúci svetoznámej Slovenskej keramiky v Modre. Ťažiskom jeho pracovného programu bola figurálna keramika, v ktorej prevládali roľnícke témy, jánošíkovská tradícia a ľudové zvykoslovie. Súčasťou jeho tvorby je aj úžitková dekoratívna keramika.Tvorba I. Bizmayera dala nový život starým habánskym tradíciám a dokázala svoju pôsobnosť aj v rušnej dobe postmoderny. Jeho dielo vzbudilo zaslúženú pozornosť i veľký ohlas na mnohých domácich a zahraničných výstavách.Prezident Slovenskej republiky udelil Ignácovi Bizmayerovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti výtvarného umenia a figurálnej tvorby. Majster Bizmayer bol častým hosťom v našom klube a zúčastnil sa aj mnohých výjazdov do Banskej Štiavnice.
Milan Dobeš
Narodil sa 29.júla 1929 v Přerove na Morave. Po maturite v Českom Těšíně študoval na Akadémii výtvarných umení a dizajnu v Bratislave u Ladislava Čemického a Bedřicha Hofstädtera a krajinu u prof. Dezidera Millyho. Absolvoval stáže v zahraničí: vo Viedni, Paríži, Londýne a New Yorku. Od roku 1960 vytvára vizuálne kinetické a svetelné objekty a stáva sa významným slovenským sochárom a grafikom zaoberajúci sa kinetickým umením. Vystavoval v Krakove, Kasseli, Eidhovene Norimbergu v Helsinkách, ale hlavne v Osake v rámci celosvetovej výstavy EXPO 70. V čase socialistického realizmu boli jeho snahy o čistotu a kinetizmus skôr nepochopené. Uznania sa mu dostalo neskôr, hlavne vybudovaním Múzea Milana Dobeša v Bratislave, kde na troch podlažiach je vyše 200 Dobešových exponátov. Spoločnosť Spectrum ART spolupracuje so zriaďovateľom múzea: nadáciou EKS. Milan Dobeš sa zúčastňuje našich stretnutí ako umelec-senior.
Ján Kulich
Narodil sa 30. decemba 1930 vo Zvolenskej Slatine. Čoskoro sa uňho prejavil výrazný talent. V rokoch 1946-51 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe, odbor sochárstvo u prof. O. Španiela. V rokoch 1951-1954 ukončil ašpirantúru na VŠVU v Bratislave. Neskôr bol vo funkcii rektora VŠVU až do roku 1989. Je predstaviteľ realisticko-formalistickej línie v slovenskom sochárstve, pričom vo svojej počiatočnej tvorbe čerpal hlavne z ľudových motívov. Je národným umelcom a nesporne jeden z najväčších slovenských sochárov, avšak v normalizačných rokoch sa stal obeťou doby, kedy bol politicky poplatný režimu za to, že mohol tvoriť a hlavne realizovať svoje monumentálne diela. Počas svojho tvorivého obdobia venoval sa komornej, monumentálnej a pamätníkovej tvorbe, medailérstvu a kresbe. Naše spoločenstvo prijalo majstra Kulicha do svojich radov bez politických predsudkov s dôrazom na jeho talent a vykonané dielo.
Marián Lichner
Spisovateľ, fotograf, ex-primátor BŠ sa narodil 14. 10. 1949 Pôsobil vo funkcii primátora mesta Banská Štiavnica nepretržite štyri volebné obdobia, od roku 1990, do roku 2006. Zaslúžil sa o zapísanie Banskej Štiavnice a okolitých technických pamiatok na listinu svetového kultúrneho dedičstva Unesco, o veľký rozvoj školstva a kultúry v Banskej Štiavnici. Tragicky zahynul v septembri 2007. Autorsky sa podieľal na mnohých publikáciách o Banskej Štiavnici. Bol zároveň aj citlivým fotografom, pričom mu učarovalo hlavne okolie Banskej Štiavnice. Organizoval a bol predsedom mnohých autorských výstav i súťaží napr.: Súťaž NDF (Najlepšia dovolenková fotografia). Vo svojej naznámejšej publikácii Existencia analyzuje prínos prírodných a spoločenských vied a významných svetových náboženstiev. Marián Lichner, ako primátor zobral záštitu nad všetkými podujatiami Spectrum ART v Banskej Štiavnici.
Rút Lichnerová
Spisovateľka a galeristka, manželka Mariána Lichnera sa narodila 12. januára 1951 v Martine. V rokoch 1969-1974 vyštudovala slovenčinu a estetiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po štúdiách pracovala ako teoretička umenia v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici, neskôr v Kultúrnom stredisku tamtiež. Od roku 1991 bola vedúcou galérie Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici. Debutovala knihou poviedok V Kremnisku v roku 1989. Po nej vydala novelu Šahíziho tabíja a knihu Slepá rybka. V roku 1996 vydala monografiu Jozefa Kollára a v roku 2000 úspešný titul Rieka-Príbeh bielej, ružovej a tyrkysovej. Jej ostatné dielo Anna Regina získala ocenenie Kniha roka v čitateľskej ankete Knižnej revue a bola nominovaná na cenu Anasoft Litera 2006. Zaoberá sa aj teóriou výtvarného umenia. Kurátorsky pripravila a realizovala množstvo výstav. S našou spoločnosťou spolupracuje v rámci galeríjnej spolupráce a spoločenstvo sponzorsky podporilo vydanie jej kníh.
Ondrej Zimka
Ondrej Zimka je rodák z Turzovky na Kysuciach (1937). V roku 1964 absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave v odbore užitá grafika. Venuje sa ilustrácii, časopiseckej a plagátovej tvorbe, karikatúre, kreslenému filmu, art protisu, plastike, voľnej a monumentálnej maľbe na drevo. Realizoval množstvo kreslených a animovaných rozprávok a ilustroval viac ako 100 kníh pre deti. Za svoju ilustračnú tvorbu získal prestížne ceny. Dvakrát plaketu BIB, Udelili mu Cenu Ľudovíta Fullu (1982) a štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1998). Zimka patrí medzi zakladateľov Spolku výtvarníkov Slovenska.
Milan Stano
Narodil sa v Kálnici pri Novom Meste nad Váhom. Je absolventom Strednej školy umeleckého priemyslu (1964-1968). Milan je známy karikaturista, grafik, maliar ale v ostatnom čase aj humorista a spisovateľ. Na svojej životnej ceste precestoval veľký kus sveta, tvoril v mnohých štátoch, odkiaľ si priniesol nielen veľa krásnych zážitkov, ale aj krezieb, grafík a olejomalieb. No napriek tomu sa pravidelne vracia do rodného kraja na strednom Považí. Od roku 1990 sa stáva riaditeľom aj samostatným vydavateľom Štúdia humoru a satiry – SHS. Za desaťročia zozbieral kvalitný pôvodný etnografický materiál, ktorý využil vo svojich poviedkach. Zachytil a priblížil čitateľom príbehy, zachovávajúc tak klenoty nášho národa pre budúce pokolenia, aby navždy nezanikli a nestratili sa vo veľkom vriacom kotli súčasného európskeho diania. Jeho štúdio vydalo doposiaľ vyše 40 knižných titulov, pričom mnohé vznikli vďaka podpore zo strany spoločnosti Spectrum ART.
Arpád Račko
Akademický sochár Arpád Račko sa narodil 17. júl 1930, v Szolnoku (Maďarsko). Je však slovenským sochárom. Po maturite v na gymnáziu v Košiciach študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe, u profesora Jana Laudu. Absolvoval až v roku 1957. Na jeho tvorbu malo vplyv dielo českých sochárov Josefa Václava Myslbeka a Jana Štursu. Koncentruje sa najmä na výtvarné využitie výrazových možností kovu. Račko vytvoril desiatky sôch, súsoší, plastických diel, portrétov a reliéfov. Zameriava sa viac na realizácie spojené s architektúrou. K najznámejším realizáciám v Košiciach patria socha Maratónca na Námestí Maratónu mieru, ktorú vytvoril v roku 1959, a socha Erbu mesta Košice z roku 2002. Arpád Račko je blízkym priateľom Rudolfa Schustera, ktorý ho priviedol do nášho klubu.
Stanislav Szomolányi
Slovenský kameraman sa narodil 14. januára 1935 v Bánovciach nad Bebravou. V roku 1950-1953 študoval na gymnáziu v Topoľčanoch a neskôr je absolventom pražskej FAMU na odbore kamera (1958). Stál pri zrode mnohých dnes už legendárnych slovenských filmov (Slnko v sieti, Panna zázračnica, Organ a pod.) Spolupracoval s legendárnymi režisérmi. Štefanom Uhrom, Stanislavom Barabášom, Martinom Hollým, Petrom Solanom, Jurajom Jakubiskom. Od roku 1974 pôsobil Stanislav Szolományi aj ako vysokoškolský pedagóg na VŠMU a v roku 1991 založil na vysokej škole Katedru kamery, ktorú viedol. Je členom Asociácie slovenských kameramanov. Filmy, pri ktorých za kamerou stál Stanislav Szolományi patria do fondu slovenskej kinematografie. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení na rôznych domácich i zahraničných festivaloch. Je priateľom spoločenstva Spectrum ART, ako uznávaný odborník pre filmovú tvorbu.